Zmeny v centrálnej banke
Čo v posledných dňoch výrazne ovplyvnilo vývoj kovu bolo prvé zasadnutie amerického Federálneho rezervného systému pod vedením nového predsedu Kevina Warsha. Centrálna banka počas júnového zasadnutia ponechala úrokové sadzby na úrovni 3,5 % až 3,75 %, čo bolo očakávané rozhodnutie. Investorov však viac zaujímali prognózy a tón komunikácie banky. Kým ešte na jar predstavitelia Fedu počítali s možnosťou znižovania sadzieb, júnové projekcie boli výrazne opatrnejšie. Medián očakávaní členov výboru sa posunul na úroveň 3,8 % do konca roka 2026, čo podľa CNBC naznačuje, že na stole zostáva aj možnosť ďalšieho zvýšenia sadzieb. Fed zároveň zvýšil odhad inflácie na tento rok na 3,6 %, čo je výrazne viac ako 2,7 % v marci. Podobne vzrástli aj prognózy jadrovej inflácie.[1] Warsh, ktorý nastúpil do čela banky v máji tohto roku a vymenil Jeromeho Powella, navyše naznačil plán prehodnotiť spôsob, akým Fed komunikuje svoje rozhodnutia. Už po zasadnutí predstavil výrazne kratšie vyhlásenie, z ktorého zmizla časť naznačujúca budúce uvoľňovanie politiky, čo ukázalo že boj s infláciou zostáva prioritou americkej centrálnej banky.
Konflikt priniesol netradičnú reakciu
Po vypuknutí konfliktu na Blízkom východe mnohí investori očakávali, že zlato bude patriť medzi hlavných víťazov rastúcej neistoty, keďže historicky platí, že v období otrasov peniaze často smerujú do bezpečných prístavov. Súčasný vývoj však priniesol prekvapenie, keď od začiatku konfliktu koncom februára cena zlata namiesto ďalšieho rastu oslabila o desiatky percent.* Na prvý pohľad by sa zdalo, že žltý kov zlyhal vo svojej úlohe bezpečného prístavu, no vysvetlenie je jednoduchšie. Ako uvádza Forbes, podľa analytikov totiž zlato počas kríz funguje aj ako zdroj okamžite dostupnej likvidity a časť zlatých rezerv môže stať prvým aktívom určeným na predaj. Keďže obmedzenia lodnej dopravy v Perzskom zálive znížili prílev peňazí do ekonomík, znížená dolárová likvidita vytvorila tlak na existujúce rezervy a to vrátane zlata. Pokles ceny tak nemusí znamenať stratu dôvery investorov v drahý kovu, ale skôr ukazuje, že zlato môže plniť viacero úloh súčasne.
Od vrcholu ku korekcií
Keď sa bližšie pozrieme na vývoj ceny zlata, tak jeho spotová cena za posledných päť rokov mala rastúcu tendenciu až do 27. januára 2026 kedy dosiahla historické maximum na úrovni 5 400 USD. V tomto období síce zlato skorigovalo, dokázalo sa opäť dostať nad úroveň 5 300 USD, až do začiatku spomínaného konfliktu od kedy jeho cena klesla o viac ako 22 % k súčasným hodnotám. K 24. júnu 2026 sa drahý kov obchodoval na hodnote 4 057 USD. Aj keď išlo z krátkodobého pohľadu pár mesiacov k poklesu, z dlhodobého hľadiska je cena zlata v zelených číslach. Za posledný rok si ju udržuje vyššiu o 22 %, pričom za posledných päť rokov išlo o nárast o viac ako 128 %. Veľmi podobným vývojom ako spotové zlato si prešli aj futures kontrakty, ktorých cena ku koncu júna oscilovala okolo úrovne 4 079 USD.*
Vývoj cien spotového zlata za posledných päť rokov. Zdroj: investing.com*
Vývoj cien futures na zlato za posledných päť rokov. Zdroj: investing.com*
Pokračovanie v budovaní rezerv
Krátkodobé cenové výkyvy však nemenia jeden z najvýraznejších trendov posledných rokov. Tým je rastúci záujem centrálnych bánk o zlato, ktorý sa podľa World Gold Council (WGC) nebude v nasledujúcom období výraznejšie meniť. Prieskum, ktorý zahŕňal 74 centrálnych bánk, ukázal, že drvivá väčšina z nich predpokladá rast zlatých rezerv v nasledujúcom roku, pričom 45 % očakáva, že zvýši aj vlastné držby zlata. Centrálne banky v posledných štyroch nakúpili asi 1 000 ton zlata ročne, čo je v porovnaní s predchádzajúcim desaťročím dvojnásobok. Očakáva sa, že tempo nákupov bude pokračovať na rovnakej úrovni. Zvýšilo sa aj percento inštitúcií, ktoré presunuli zlaté rezervy na domáce územie alebo diverzifikovali skladovanie v zahraničí, začo podľa odborníkov môže práve geopolitická situácia. Navyše má zlato pre mnohé krajiny aj silný symbolický význam ako národné aktívum. Napríklad Francúzsko nemení celkovú expozíciu, ale upravuje geografickú štruktúru svojich rezerv presunmi medzi jurisdikciami.
Prognózy bánk sa mierne zmenili
Ak si zhrnieme výhľady niektorých veľkých bánk, tak tie sa výrazne líšia, no ich spoločným menovateľom je pokračujúci rast žltého kovu. Do konca roka je rozmedzie ceny od 4 900 USD, ako uvádza Goldman Sachs, až po 6 000 USD v prípade JP Morgan. Ešte vyššiu prognózu priniesli Bank of America a Wells Fargo, ktorých odhad je viac ako 6 000 USD. Goldman Sachs napríklad svoje očakávania znížil z pôvodných 5 400 USD, pričom tento krok odôvodnil slabšími prílevmi do ETF fondov krytými zlatom a úrokovými sadzbami. Odhad znížilo aj UBS na 5 500 USD a opatrným je aj Morgan Stanley s cieľom 5 200 USD. Rast by mal byť podľa bánk vedený hlavne nákupmi centrálnych bánk, procesom de-dolarizácie a obavami v súvislosti s ekonomickým vývinom. Niektoré inštitúcie tiež upozornili, že nedávna pokles je skôr korekciou po silnom raste než začiatkom dlhodobejšieho obratu. Vo výhľade na rok 2027 sa počíta s pokračovaním rastového cyklu. [2]
* Minulá výkonnosť nie je zárukou budúcich výsledkov.
[1, 2] Výhľadové vyhlásenia vychádzajú z predpokladov a aktuálnych očakávaní, ktoré môžu byť nepresné, alebo z aktuálneho ekonomického prostredia, ktoré sa môže zmeniť. Takéto vyhlásenia nie sú zárukou budúcej výkonnosti. Zahŕňajú riziká a ďalšie neistoty, ktoré sa dajú ťažko predvídať. Výsledky sa môžu podstatne líšiť od výsledkov vyjadrených alebo implikovaných v akýchkoľvek výhľadových vyhláseniach.
Tento text predstavuje marketingovú komunikáciu. Nejedná sa o žiadnu formu investičného poradenstva alebo investičného prieskumu ani o ponuku akejkoľvek tranzakcie s finančným inštrumentom. Obsah textu nezohľadňuje individuálne okolnosti čitateľov, ich skúsenosť či finančnú situáciu. Minulá výkonnosť nie je zárukou či predikciou budúcich výsledkov.
.svg)
.svg)
.svg)